Vyšetrenie sliznice hornej časti tráviaceho traktu (pažeráka, žalúdka a časti tenkého čreva) optickým flexibilným prístrojom (endoskopom), ktoré umožňuje lekárovi vyhodnotiť funkčnosť a prípadné chorobné zmeny v hornej časti tráviacej rúry.
Pred vyšetrením v rámci pohovoru je nevyhnutné, aby pacient uviedol vážnejšie ochorenia, alergie a užívanie liekov, hlavne tých, ktoré ovplyvňujú srdcovocievny systém a zrážanlivosť krvi. Ku výkonu je potrebné priniesť výmenný lístok, výsledky odberov krvi, ktoré Vám odporučíme pri objednávaní a kompletnú zdravotnú dokumentáciu.
Príprava na vyšetrenie
Podmienkou vyšetrenia je prázdny žalúdok, preto je na vyšetrenie hornej časti tráviaceho traktu potrebné prísť nalačno (nejesť, nepiť, nefajčiť aspoň 4-6 hodín pred vyšetrením).
Priebeh vyšetrenia
Za účelom zníženia citlivosti receptorov dráždivosti v hrdle sestra nastrieka pacientovi anestetickú látku mechanickým rozprašovačom. Pred vstreknutím anestetického spreja sa treba dôkladne nadýchnuť a zadržať v nádychu, následne prehltnúť nastriekanú látku a vydýchnuť. V prípade alergie na lokálne anestetiká (ktoré sa používajú napr. u stomatológa) je potrebné lekára vopred upozorniť. Pacienta uložíme na ľavý bok tak, aby mal mierne predklonenú hlavu a do úst mu dáme ochranný náustok, ktorý drží zubami. Náustok umožňuje bezpečné zavedenie prístroja, ako i voľné dýchanie počas výkonu.
Podráždením, resp. dotykom optického prístroja v hltane, dochádza k aktivácii dávivého reflexu, ktorý môže znepríjemňovať vyšetrenie. Správnym dýchaním sa však môže docieliť, že tento reflex utlmíme.
Čo je správne dýchanie? Maximálny nádych – zadržanie v tomto nádychu na 4 sekundy, až potom pomalý výdych. Toto opakovať počas celého vyšetrenia. Endoskopická sestra zvyčajne v rámci prípravy na vyšetrenie precvičí s pacientom ako správne dýchať počas vyšetrenia.
Vyšetrenie trvá priemerne asi 4-5 minút od prehltnutia prístroja pri nekomplikovanom náleze. Prostredníctvom pracovného kanála endoskopického prístroja je možné odoberať vzorky na histologické vyšetrenie (biopsia) alebo realizovať liečebné úkony (napr. odstránenie polypov, cudzieho telesa, či zastavenie krvácania). Tieto výkony sú bezbolestné.
Komplikácie gastrofibroskopického vyšetrenia
- Vyšetrenie hornej časti tráviacej sústavy je dnes prakticky bezrizikovým vyšetrením. V zriedkavých prípadoch sa ale môže vyskytnúť zranenie sliznice, krvácanie, porušenie steny zažívacieho traktu pri extrémnom napínaní, poruchy srdcového rytmu vyúsťujúce do kolapsu, aspirácia tekutého obsahu žalúdka, krvácanie z nosa.
Možnosť ich vzniku sa eliminuje dobrou spoluprácou erudovaného lekára a pacienta.
- Častejšie môže prísť ku komplikáciám pri liečebných výkonoch realizovaných počas gastrofibroskopie. Pri výskyte komplikácií sa ihneď riešia.
- Po polypektómii väčších polypov môže dôjsť aj k oneskorenému krvácaniu o niekoľko dní, o čom je pacient vždy poučený. V prípade krvácania, bolestí brucha alebo pri výskyte zvýšenej teploty sa má pacient ihneď dostaviť na kontrolu na gastroenterologickej ambulancii. V rámci poučenia odporúčame typ vhodnej stravy (kašovitá) a jej načasovanie po výkone, ako aj fyzické šetrenie počas 10-14 dní od výkonu.
Na čo je potrebné dbať po vyšetrení ?
- Po vyšetrení odporúčame ½ – 1 hodinu nejesť a nepiť vzhľadom na miestne znecitlivenie hltana.
- Ak po vyšetrení pociťujete bolesti alebo iné poruchy celkového stavu (napr. závrat, nevoľnosť, zvracanie krvi), informujte o tom ihneď svojho lekára.
- Pacienti, ktorí netolerujú zavedenie prístroja, môžu byť vyšetrení aj v celkovej anestézii, prípadne s podaním utlmujúcej injekcie. Podmienkou je sprevádzajúca osoba, ktorá odvedie resp. odvezie pacienta domov. Pacient by v ten deň nemal šoférovať a vykonávať prácu vyžadujúcu sústredenie a činnosť vyžadujúcu rýchle reakcie. Podanie injekcie môže mať tiež svoje riziká (utlmenie vedomia so stratou spolupráce a reflexov, aspirácia žalúdočného obsahu a slín).
